Jar

Zima akoby nebola, no dych mrazom mrazil vnútro,

aj keď ľahký svetrík z ramien visel.

Nedalo sa v tomto čase obliekať múdro.

Či viac vrstiev, či menej, choroby zimné len tu mali zmysel.

Nebrodiac sa v snehu, ale vo vode či v blate,

vidím, že zima je len na papieri.

Čo je vlastne normálne v tomto našom štáte?

Asi už len to, že žijeme v mieri.

Búrky snehové vystriedali búrky hurikánové.

Každá už má meno, nesie len skazu a smrť.

Namiesto zimy sezóna hurikánov - to bude to nové!

Bude mi do práce stačiť len plť?

A čo?! Veď aj Antarktída 20°C zažila,

ľady idú preč, ľudia sú vo vojnách a koronavírus zúri.

Ktorá osoba by po metroch snehu, mraze a poľadovici túžila?

Dnes je asi v móde, keď sa každý len búri.

Odrazu jeden nádych mizériu vyhnal.

Jeden nádych v správnom čase na mieste čudnom.

Nádych, čo si všetko zlé z vnútra tela zobral.

Odrazu už som chvíľu neblúdil v kruhu bludnom.

Krásna a omamná vôňa,

ktorú cítiť a vnímať možno len na začiatku.

Spočiatku upokojujúca a rajská tôňa.

Do fľaše ju však nemožno dať na pamiatku.

Jar si týmto počinom predčasne udrela.

Nakoniec je jasné, že udrela včas.

Je ale predzvesťou pekelného leta? Len preňho len tak skoro drela?

Bude z nej medzistupeň medzi sezónou búrok a púšťou zas?

Krásny, čistý vzduch

s vôňou jarného dažďa

vystriedal ten ťažký, depresívny puch

a zabudnuté zmysly a krásy človeka dráždia.

Nádych, čo nám dá na chmúry zabudnúť.

Prišiel predčasne? Nie. Práve včas...

V rajskom pokoji aspoň na chvíľu sa dá pobudnúť.

Jar prišla svojou nádherou oblažiť nás.

K tomu milióny kvapiek bubnujúcich do sveta

a zmývajúcich všetko zlé do zabudnutia.

Opäť chvíľkový stav, očista, potom opäť zlo a pieta?

Nevadí... Užiť si treba aspoň chvíľu v mieri a pokoji pobudnutia.

Tomáš Beník, 9.3.2020