Komnata markízy de Pompadour, rok 1756

28. výstup
(Jeanne)

Jeanne kľačí na kľačadle a úporne sa modlí. Je oblečená v čiernych šatách.
JEANNE: O, Pane! Pred tebou sa skláňa tvoja stratená ovečka. (plačlivo) Ďakujem
Ti, že si zobral do svojho kráľovstva moju dcéru a môjho skutočného
otca, aby si vrátil život jedinej osobe, kvôli ktorej má zmysel zostať
v tomto slzavom údolí. Vzhliadni na ukrutnú hriešnicu, ktorá už na
tomto svete trpí za ohavnosti a utrpenie, ktoré sama napáchala svojim
blízkym!
Jeanne sa pozrie na stôl vedľa seba. Potom sa vráti k úpornej modlitbe.
JEANNE: Viem, že tvoj najvyšší služobník na tomto svete má právo zadržiavať
hriechy, no ja prosím priamo Teba, Boha najvyššieho a všemohúceho!
Ak chceš, odpusť mi moje hriechy a činy, ktoré ešte spácham. Sám
vieš, ako hriech zdevastoval moju dušu a pohráva sa so mnou ako vietor
so suchým listom zo stromu. Najviac ťa však prosím, daj, nech ma
nepriatelia nevyženú z tohto miesta, keď moja jediná ochranná ruka na
zemi trpí od rán po dýke. Ďakujem ti aj za moje krehké zdravie, ktoré si
v hodine dvanástej zachránil z náručia smrti...
Niekto zaklope na dvere.
JEANNE: Do čerta aj so všetkým... (krikom) Kto je to?

29. výstup
(Jeanne, Binet, dievča)

BINET: Markíza, tu je Binet. Niekoho vám vediem.
JEANNE: Ach tak. Poďte ďalej!
Do komnaty vojde Binet a za ním mladé dievča, pozerajúce sa stále do zeme. Jeanne vstane
z kľačadla a pozrie sa najprv na dievča, potom na Bineta.
JEANNE: Môj jediný verný služobník v celom tomto kráľovstve.
BINET: K službám, markíza! (ukloní sa)
JEANNE: Ale kto by nebol verný za peniaze, však?
BINET: No nič. Vediem vám novú potenciálnu adeptku.
JEANNE: Koľko má rokov?
BINET: Osemnásť.
JEANNE: To je dobre. A je ešte...
BINET: Samozrejme. Jej otec mi to potvrdil.
JEANNE: Uvidíme po prehliadke. Už ste ju zoznámili s podmienkami?
BINET: Len okrajovo. Dobre viem, že sama tieto podmienky rada vykladáte.
JEANNE: Správne. Takže k veci. (na dievča) Sama dobre viete, prečo ste tu.
Dievča neodpovedá.
JEANNE (na Bineta): Je nemá?
BINET: Ale nie. Je plachá. To je všetko.
JEANNE (na dievča): Z toho si nič nerob. To boli aj tie pred tebou. Ani by si neverila, ako sa
zmenili...
DIEVČA: Mám slúžiť kráľovi, však?
JEANNE: Tak slúžiť ako slúžiť. Budeš jeho slúžkou, to je pravda, ale v trochu
inom slova zmysle. Rukami iste pracovať nebudeš. Mám na mysli inú
časť tvojho mladého a ešte neskazeného tela.
DIEVČA: Chcete povedať, že budem...
JEANNE: ... ďalšie nevedomé dievča, ktoré by jej rodičia poslali aj do pekla, len
aby mali peniaze. To boli aj tie ostatné. A teraz...
DIEVČA: Mám strach.
JEANNE: Počuli sme už stokrát. Možno ťa poteší, že po skončení svojej služby si
budeš žiť ako malá kráľovná.                                                                                                         DIEVČA: Skutočne?
JEANNE: Akože sa markíza de Pompadour volám.
DIEVČA: A prečo mu neslúžite vy?
JEANNE: Vidím, že milosť slečne sa vrátila guráž. A to je dobre. Za takú
bezočivosť by ťa inde dali prísne potrestať, ale máš šťastie, že kráľ
bezočivosť priam zbožňuje. (na Bineta) Perfektnú slečnu ste zohnali!
Môžete očakávať menší príplatok.
BINET: Ďakujem vám, markíza.
JEANNE: A ako sa darí kráľovi?
BINET: Dobre. Zotavuje sa celkom rýchlo. Z komnát však ešte nevyšiel.
JEANNE: Nevychádza vtedy, keď ho najviac potrebujem. Ešte chvíľu mi bude
vzdorovať, tak tam doslova vtrhnem!
BINET: To sa vám nepodarí. Jeho syn postavil pred jeho komnaty ozbrojené
stráže.
Jeanne sa začne nahnevane prechádzať po komnate.
JEANNE: Ten bezočivý nafúkaný pajác! Čo si o sebe myslí? Že keď sa jeho otec
zotavuje, tak on vládne? Hlúposť! Tu vládnem ja! Rozumiete mi? Mňa
tu nikto nebude odsúvať alebo vyháňať! A zvlášť ten malý bezočivec,
ktorého som dokonca úspešne vydala za novú princeznú!
BINET: Markíza...
JEANNE (nahnevane): Čo je? (pozrie sa na dievča, mrzuto) To je jedno. Aj tak si
o týchto veciach klebetia aj vrabce na streche.
BINET: Radšej ju zavediem...
JEANNE: Áno. Obvyklá procedúra, tak ako u každej. Potom ju pošlite ako dar
kráľovi, ak bude vhodná príležitosť.
BINET: Spoľahnite sa!
Binet odíde aj s dievčaťom.

30. výstup
(Jeanne)
Jeanne si odkašle a odtacká sa na pohovku.
JEANNE: Človek sa môže roztrhať, aby sa Jeho Veličenstvo malo dobre. Také
dievčatá, aké mu zháňam ja, by nikde nenašiel! A on má tú drzosť, aby
ma ignoroval. A ešte dovolí, aby ten malý... (pauza) Čo keby som mu
navrhla, aby svojho syna nejako potrestal? Ale ako potrestať následníka
trónu? Nástupníctva ho zbaviť nemôžem. To by Ľudovít nedovolil.
Mohla by som ho dostať z Versailles. Prideliť mu nejakú funkciu, nech
dá konečne pokoj. Ale čo...

Úryvok z historickej drámy MADAME, tretie dejstvo, šiesty obraz