Oba kmene, veriac v boha všemohúceho, no stále ovplyvnené bohyňou Vojnou, bez akéhokoľvek rozmyslu vrhli sa pod Devínom na seba...
Aj ich vodcovia do boja sa pustili, no ešte stihli vozy so ženami, deťmi a všetkým majetkom odtiahnuť a zabezpečiť, každý s minimálne desiatimi bojovníkmi. Počet bojovníkov bol ale vyrovnaný, pretože k Olegovi sa cestou k Devínu pridalo ešte pred príchodom do mesta okolo tridsať bojaschopných mužov, vlastné zbrane nesúcich. Takých bral Oleg ihneď, no spočiatku ich kontroloval, aby títo noví prišelci skazu jeho kmeňu nepriniesli.
Bitka krutá bola. Najprv použili oba kmene voči sebe zbrane predchádzajúcej
civilizácie, no tie veľmi rýchlo utíchli, pretože prázdne boli. Nemajúc ich už čím doplniť,
vrhli sa bojovníci slepo na seba, bojujúc tak, ako bojovníci v dobách temných, no so
znalosťami najmodernejších armád predchádzajúcej civilizácie. Krv a dokaličené telá padali
po útoku sekier, nožov, kovových tyčí a ďalších zbraní. Oleg a Bernard tiež párkrát sa na seba
takmer vrhli, no vždy ich iný bojovník zamestnal. Veľa dobrých bojovníkov ležalo mŕtvych
v tej dolinke pod hradom na tráve, ktorá po prvý raz od Veľkého zatratenia sveta zo zeme
povstala. Po prvé zeleňou zarastajúce kopce smutne to zabíjanie sledovali.
Nikto dodnes nevie, ako sa tá udalosť, ktorá to krviprelievanie zastavila, udiala, no
právom sa za zásah boha najvyššieho považuje. Napokon predsa len moment nastal, kedy sa
Oleg so sekerou s Bernard so šabľou na seba vrhnúť chceli, no vtom celú bitku zastavila silná
rana. Pamätníci hovoria, že prišla z druhej strany rieky Moravy, z územia, ktoré sa tak isto, ako rieka samotná, nazýva. Ešte žijúci bojovníci, znavení krutým bojom a prekvapení tou
ranou, zbrane zložili a na ústup sa každý kmeň vydal tým smerom, odkiaľ do bitky išiel.
Hlavu v smútku mali Oleg s Bernardom, keď spočítavali, o koľko bojovníkov zo
svojich družín prišli. Aj keď mužmi nebojácnymi boli, plakali, keď sa konečné počty
dozvedeli. Oleg stratil okolo 40 mužov a Bernard asi o dvoch mužov viac, ako Oleg. Krátko
po bitke silný dážď sa spustil a oba kmene sa rýchlo pred ním poukrývali. Tento dážď skončil
až pred zotmením, keď fakle na Devíne zapálené boli...
Úryvok z Kroniky Bedárovej, "štvrtého zastavenia" knihy Štyri malé zastavenia veľkej vojny
