„Tanky!“ zaziapal Hummer po anglicky do bunkra...

Zaznel výbuch. Otriasol celým bunkrom. Black s Tiberským schytili zbrane a nehľadiac na zranenia či premočenú a potrhanú odev bežali cez chodbu k rebríku. Palmovi pomohol s nasadením batoha Ruslan.
"Utekajte! Blížia sa sem!" povedal mu Palm vážne.
"Ja viem," usmial sa Ruslan. "Len si skočím po guľomet do vedľajšej miestnosti a hneď idem. A odpusťte mi za to, čo som vám spôsobil..."
"Nič sa nestalo," poznamenal Palm a bežal za ostatnými. Nastal ďalší výbuch. Opäť otriaslo celým bunkrom.
"Načo tu vlastne sú tie bunkre?" opýtal sa Tiberský Blacka na rebríku.
"Že vraj tu miestni skladovali potraviny," odvetil Black.
Vyliezli von. K dedinke sa pomaly blížili dva tanky T-62 a jedno BVP. Za nimi išli dva nákladné vozy plné vojakov. Tanky a BVP vypálili salvu. Zničili dva domčeky blízko toho ich. O chvíľu ďalšia salva. Tentoraz trafili aj automobil. Potvrdila to explózia benzínového motora vozidla.
"Takže majú tanky!" podotkol Rudo.
"Čo teraz?" opýtal sa Tiberský. "Máte ešte dáke RPG?"
Ďalšie explózie. Kusy zeme lietali vzduchom.
"Nemáme. To posledné sme minuli na tú helikoptéru. Nedá sa nič robiť. Budete musieť ujsť!" vyhlásil Hummer.
"A čo vy, preboha?!"
"Skúsime ich..."
Hummer nestihol dopovedať, pretože len pár metrov od nich dopadla strela z tanku. Všetci zaľahli, aj Hummer, no úlomok strely ho zasiahol do ruky. Začala krvácať.
"Ruslaaan! Poď sem! Hummer je zranený!" zakričal Palm do chodby.
Započuli rýchle dupanie vojenských čižiem. Ruslan dobehol v uniforme ruského výsadkára s taktickou vestou. Na chrbte niesol nabitý guľomet Pečeneg, vpredu AK - 47. Rýchlo vyliezol po rebríku nahor.
"Čo sa stalo?"
"Kde si bol, ty idiot?! Čo si myslíš o sebe? Že sa vyhodíš do luftu aj s Ráchel?" ziapol naňho Hummer, bolestivo si držiac krvavú ruku.
Ruslan len smutne sklonil hlavu. Hummer opäť nahnevane svojou hlavou zakrútil. Tanky už boli pomerne blízko.
"Budete bežať k tomu prvému zalesnenému kopcu!" povedal Black a ukázal na kopec za Tiberským. "Za ním je tá cesta, po ktorej sme prišli. Ešte pred ňou je zamaskované únikové vozidlo."
Hodil kľúče od auta Rudovi do ruky. Ten si ich schoval do vrecka. Ruslan si nachystal guľomet.
"My budeme bežať opačným smerom a skúsime ich na seba nalákať," povedal Hummer a ukázal na neďaleké kopce. "Pripravení?" spýtal sa s ubolenou tvárou.
"Ďakujeme vám. Za všetko," odpovedal Tiberský a pokýval hlavou.
Hummer, aj napriek zraneniu, nečakane šprintoval ako prvý, za ním Black a ako posledný utekal s guľometom Ruslan.
"Teraz!" zakričal Black. Pre istotu.
Tiberský, Rudo a Palm bežali, čo im sily stačili, smerom ku kopcu. Okolo nich svišťali guľky. Bežali a neohliadali sa za seba. Každému bolo jasné, že otočenie by mohlo znamenať pád na zem a možno aj okamžitú smrť. Nehľadeli na guľometnú paľbu, ktorú spustili strelci z tankov a BVP. Burácanie motorov bolo už veľmi blízko. Už sa asi dostali priamo do dediny. Po nich zatiaľ nestrieľali guľomety, ale ručné zbrane. Povstalci si ich všimli. Zoskákali z aut a časť z nich bežala za nimi.
Už prebehli cez prvé stromy, keď ich zastavil mohutný výbuch. Všetci sa vydesene otočili. Domček, pod ktorým bol vchod do bunkra, detonácia vymazala. Explózia zničila aj ďalšie blízke domčeky. Namiesto nich uvideli veľký oblak dymu. Či výbuch zničil aj tanky, to už nezistia. Či to ostatok prieskumnej skupiny prežil, tiež nevedia. Vedia len to, že získali náskok. Ak výbuch nezabil aspoň časť povstalcov, minimálne ich aspoň na chvíľku ochromil. To musia teraz využiť.
Bežali po rozbahnenom chodníčku cez les. Kopec nebolo až také zložité prekonať. Nebol ani veľký, ani členitý. Po chvíli už bežali dole kopcom k ceste. Dokonca aj Palm stíhal bez námietok. Už videli tú cestu. Tiberský rukou naznačil, aby zastali. Rudo zastal, no keďže Palm si to nevšimol hneď, spadli na zem a zošuchli sa pár metrov k ceste. Tiberský im len o chlp uhol.
"Našiel som auto!" vyhlásil Rudo, keď sa zdvíhal zo zeme. Tiberský pomohol Palmovi vstať a podopierajúc ho bežali za Rudom. Dva metre od auta si ho všimol aj on. Bolo zakryté listami a vetvami. Len zadné koleso bolo mierne odkryté. Asi aby ho pri úniku lepšie našli. Rýchlo odkryli starý dobrý armádny UAZ. Tiberskému sa pri pohľade naň rozsvietili oči. Spomenul si na staré dobré časy.
"Rudo, daj mi kľúče! Chcem šoférovať!" poprosil ho po slovensky.
Rudo mu bez problémov hodil kľúče. Otvorili dvere a Palma posadili na zadné sedadlo. Vtom začuli hlasy prenasledovateľov. Boli už na kopci.
"Štartuj!" zakričal Rudo a vypálil dávku na kopec. Odpoveďou boli výkriky a paľba z kopca.
Tiberský naštartoval. Rudo vypálil ešte jednu dávku a ako blesk naskočil na sedadlo spolujazdca. Auto prudko vyštartovalo na cestu. Len centimetre ho delili od posledného stromu pred cestou. Tiberský besne stočil volant doprava a UAZ začal pomaly uháňať smerom ku Kusimanu.
"Zbláznil si sa? Kam chceš ísť?" opýtal sa ho Rudo nevrlo po slovensky, až s krikom v hlase.
"Do Rumary! Kam inam?"
"Tebe už úplne preskakuje? Chceš sa trepať do jamy levovej?"
"A kam chceš ísť? Na front? Pochop to, že inej cesty zatiaľ niet!"
"A možno hej..." podotkol Rudo pokojnejšie a odkryl krvavý ľavý bok.
Tiberský sa naňho zahľadel. Mierne sa preľakol z toho nálezu.
"Kedy sa ti to stalo?"
"Keď explodovala tá strela pri dome. Sprostá diera v stene namiesto okna!" zaklial Rudo a bolestivo sa schytil za bok. Všimol si to aj Palm.
"Čo sa mu stalo?" spýtal sa vydesene po anglicky.
"Budeš musieť mu to ošetriť!" rozkázal Tiberský.
"A kde?"
"Ešte neviem. Ale budeme si to musieť rozmyslieť čo najskôr. Začína strácať vedomie!"
Rudo omdlel práve v momente, keď UAZ preletel okolo príjazdovej cesty do ich krytu. Jasne na nej boli vidieť stopy po kolesách nákladných aut a pásoch tankov. Pri pohľade na posledné zvyšky dymu z práve zničenej dedinky si Tiberský uvedomil, ako rýchlo prišli o toľkých ľudí, ktorí sa im doteraz snažili pomôcť. Odpoveďou mu bola jediná myšlienka, ktorá mu odjakživa koluje v mozgu.
Vojna je svinstvo. Nič iné.
Aj tak si neodpustil otázku, ktorú po slovensky vypustil do éteru. Bolo mu jasné, že odpovede sa nedočká. Preto si ju len potichu zamrmlal.
"Prečo všade tam, kam prídeme, všetci umierajú?"