Za Laugariciom sa Maximilián odrazu vybral na východ a postupoval k horám...
Jeho druhovia sa divili, prečo práve tadeto chce ísť, dokonca mnohí odmietali v ceste pokračovať a naspäť domov chceli ísť. Rytier ich zastavil, aby im vylíčil, prečo práve sem sa v skutočnosti vydali. Porozprával im, ako sa mu v sne toto miesto s mnohými znameniami a vozom na oblohe zjavilo a on videl, ako podivní čerti z neho ľuďom po okolí ubližujú. I chceli sa jeho bezbožní druhovia jemu za také videnia vysmiať, no po chvíli k nim dorazil z blízkej dediny chudobný starec, o palicu sa opierajúci. Spýtal sa, neznajúc, čo sa deje na východe krajiny, či kráľ vypočul prosby dediny a mesta Laugaricia o pomoc a týchto bojovníkov sem vyslal. Maximilián znova všetkých udivil, keď sa s tým starcom jeho rečou rozprával. Keď sa starca opýtal, o akej žiadosti hovorí, rozpovedal starec, ako sa niekoľkokrát na oblohe v noci podivné znamenia ukázali a z nich voz v tvare zvonu do hôr zostúpil. I uverili druhovia Maximiliánovi a ešte viac sa udivili, keď im starec vyrozprával, že práve jeho chytili a bili ho dáki neznámi ľudia, z týchto končín nepochádzajúci, no v tom voze prichádzajúci. Rozprávali rečou, akú on sám ešte nepočul, no pripomínali mu reči osadníkov z nemeckých krajín, ako sa oni, vďaka jednému, ktorý miestnu reč ovládal, nazývali, ktorí tadeto prechádzali a cestu k banským mestám hľadali.
Na sebe mali podivné kabátce, nohavice a čižmy, aké on ešte nevidel. Namiesto brnenia len helmy s pochybnými diabolskými symbolmi, akoby dvoma bleskami vedľa seba. Namiesto mečov divné nástroje, na krkoch zavesené. Ich velitelia, celí v čiernom odetí, divné čiapky so symbolom lebky s dvoma prekríženými kosťami na hlavách nosili. Ich voz zvon pripomínal a na sebe mal nakreslený kríž s ďalšími štyrmi krátkymi čiarami, od konca každého ramena vždy po jednej v smere doprava smerujúcej, ak by sa kríž týmto smerom pri kreslení tých čiar točil. Takéto symboly mali aj na svojich kabátcoch. Chytili aj ďalších ľudí, ale tých už nikdy nikto nevidel.
Johann tvrdil, ako Maximilián zašomral, že týchto podivných ľudí od detstva pozná, no nechce s nimi odísť. Hovoril, že mu rodičia rozprávali, ako jeho k dverám ich hradu neznámi rytieri, čudnou nemčinou rozprávajúci, priniesli a rodičom veľké bohatstvo, ak tí sa oňho postarajú ako o svojho syna a pravého rytiera z neho vychovajú, im darovali. Chceli však, aby títo Maximiliána, ak sa dvadsiateho tretieho roku života dožije, práve sem poslali. Starcovi ale sľúbil, že ak ich on na to miesto, kde sa oni zjavujú, privedie, on týchto netvorov zahubí. Predpovedal, že práve v deň, keď tam dorazil, večer sa opäť zjavia.
Prišiel večer a na oblohe sa skutočne, ako on predpovedal, znamenie v tvare veľkého ohnivého kruhu odrazu zjavilo. Z neho skutočne vyšiel veľký voz v tvare zvona a na čistinu, kam družinu starec zaviedol, pristál. Starec hneď po príchode na miesto odišiel a už sa nevrátil...
Úryvok z diela Legenda o rytierovi Maximiliánovi, vydaného v literárnom online mesačníku Abdon, č. 3/2017
Link na stiahnutie mesačníka:
https://uloz.to/!zTxqsV72cxsy/abdon-3-2017-pdf
