Zišli sme sa presne o siedmej...

Ľubka priniesla koláče, ja som urobila kávu zo zásob v kuchyni. Káva bola hotová a položená na stôl. Na ňom bola položená kopa účtov a upomienok, ktoré bude treba neodkladne vybaviť, inak tento byt odpoja. Teri sa medzitým zoznámila s Ľubkou. To je sľubný začiatok spojenectva. Posadali sme si. Hlavné slovo pripadlo, samozrejme, mne.
"Tak dievčatá, všetky vieme, prečo sme tu."
"A prečo?" spýtala sa Teri.
"Prečo... Pretože nás naši chlapi podviedli!" povedala moja sestra.
"Aj teba? No pekne!"
"Ale naspäť k téme. Boli sme podvedené. Čo je ešte horšie, je fakt, že nás podviedla jedna a tá istá žena."
"To snáď nie je možné!" zvolala Teri.
"Je to, žiaľbohu, tak. A preto som vás zvolala, aby sme spolu dohodli plán pomsty. Ešte predtým, než pristúpime k návrhom, niečo sa ťa, Teri, opýtam. Chceš ísť do toho s nami?"
"To je jasné! Tá mrcha mi zobrala môjho najlepšieho frajera! Pomsta je nutná!"
"Tak ideme do toho všetky. A teraz prišiel rad na návrhy. Ako sa jej pomstíme?"
"Necháme ju zbiť! Mám pár bývalých, čo by to za pár eur zabezpečili," navrhla Teri.
"To je dobré," povedala som a zapísala tento návrh na vopred pripravený papier.
"Mňa napadlo, že by sme ju mohli zdiskreditovať v novinách," navrhla Ľubka.
"A ako?" spýtala som sa.
"Jednoducho. Vyhlásime o nej pravdu. Že nám prebrala manželov, že rozvracia rodiny a vzťahy..."
"To tiež nie je zlé, ale môže to uškodiť aj nám. Bude totiž o tom vedieť celý kraj, a navyše, keď si to budú ľudia čítať, tak budú vinu klásť nám. Budú hovoriť, že sme si to zaslúžili, pretože sme sa riadne nestarali o našich chlapov."
"Nestarali... Sviniari sú to! Keď si nevážia toho, čo majú doma..." povedala Ľubka.
"A teraz môj návrh. Pôvodne som navrhovala vraždu, ale keď mi potom moja sestra povedala, že do toho nejde, napadol ma skvelý plán. Čo keby sme ju uniesli?"
Obidve sa znepokojili.
"Uniesli? A čo by sme z toho mali?" spýtala sa Teri.
"Unesieme ju, a prinútime ju odísť niekam inam."
"Tak s tým nesúhlasím! Je to sprostosť! Čo si myslíš, že sa stane, keď ju potom prepustíme? Pôjde okamžite na políciu! Nie. S tým nesúhlasím," zareagovala Ľubica.
"Ani ja s tým nesúhlasím. Toto nie je dobré riešenie. Prepustiť by sme ju nemohli. To by sme ju museli aj tak zlikvidovať," povedala Teri.
"Fajn. Tak toto škrtám. Ešte som zabudla pripomenúť, že aby niektorý návrh prešiel, musíme súhlasiť všetky."
"Ale veď s tým počítame," zažartovala Ľubka.
A tak sa začala búrlivá diskusia. Padali návrhy, čoraz viac sa približujúce k rôznym druhom vrážd. Dokonca padlo, že by sme ju vyhodili z lietadla, a iné podobné vtipné návrhy. Keby tu s nami sedeli známi autori detektívok, mali by dosť námetov na celoživotnú tvorbu.
Po hodine, keď bola káva vypitá, a v kuchyni nastalo ticho, podala som tento návrh:
"A čo keby sme ju zbili?"
Obidve sa na mňa prekvapene pozreli ako na zjavenie.
"Ale veď to som navrhovala pred hodinou," povedala Teri a buchla sa rukou po čele.
"Prečo zbiť?" ozvala sa Ľubka.
"Ako sa tak pozerám na naše návrhy, tak tento je z nich najjemnejší. Nezabije a je anonymný. Dotyčná bude akurát tak rátať vybité zuby a liečiť modriny, a na nás nepadne ani najmenšie svetielko podozrenia. Nikoho totiž len tak nenapadne, okrem Milana, že tá mrcha podviedla nás tri."
"Akého Milana?" spýtala sa Teri.
"Môjho muža. Ten však vie vlastne len o mne, takže nikto nás nedá do spojitosti. Tak čo? Súhlasíte?"
"Ja som za," vyhlásila Teri.
"Aj ja," pridala sa Ľubka.
"Ja s tým automaticky súhlasím, ale pod podmienkou, že ju to bitie nezabije. Dobre, Teri?
"Prečo sa pozeráš na mňa?" zľakla sa.
"Pretože ty si pred hodinou povedala, že máš na to ľudí."
"Ozaj. Dobre, že ste povedali. Ja ich skúsim obvolať, a zajtra sa vám ozvem. Alebo sa stretneme tu?"
"To už bude zbytočné. Dám ti svoj mail, a ty mi napíšeš, že kto by išiel do toho kšeftu. Len tam, prosím ťa, nepíš nič o bitke."
"To sa neboj. Nie som hlúpa! A tvoj mail mám."
"Tak to je všetko. Sme dohodnuté....