Zrazu Marko stíšil rádio a prudko stočil auto do najbližšej tmavej uličky...

Zastavil v najväčšej tme a vypol motor. Zapol len svetlo na strope.
Miška sa nepresunula do Markovho lona, ako on sám predpokladal, ale natiahla sa dozadu. Keď sa znova usadila na svoje miesto, držala v ruke revolver.
"Prečo, láska moja? Prečo?" opýtala sa a ťažkala túto mocnú zbraň väčšieho kalibru.
Marko sa ešte pohodlnejšie usadil na sedadle a vážne sa zahľadel do tmy.
"Svet je šialené miesto. Veľmi šialené. Toto je liek proti jeho prejavom."
Miška otvorila bubienok a vysypala náboje do sedačky, na ktorej sedela. Jeden náboj zobrala a vložila ho naspäť do bubienka. Bubienkom zakrútila a prudko ho zarazila do zbrane. Potom natiahla kohútik a namierila revolver na hlavu svojho priateľa. Marko sa o nič nepokúšal. Len sa láskavo usmieval. Dokonca pritlačil čelo k hlavni.
"Možno aj ja som jeho prejavom. V tom máš úplnú pravdu. Tak ten liek vyskúšaj!" rozkázal s pokojom v hlase.
Potiahla spúšť. Revolver cvakol naprázdno. Marko ani len nepohol brvou. Zobral jej zbraň. Otvoril bubienok a zistil, že v nasledujúcej komore bola jeho smrť. Pozrel sa na Mišku. Tá len sklopila oči a jemne kývla hlavou. On sám opäť otočil bubienkom, zarazil ho do zbrane a natiahol kohútik. Potom namieril zbraň na Miškino čelo. Pozrela sa naň úplne chladne. Stlačil spúšť. Opäť len cvaknutie. Miška sa však zľakla a zatvorila oči. Napokon otvorila bubienok na revolveri, ktorý jej Marko podal, a zistila, že smrť bola presne na tom istom mieste.
"Vidíš? Práve sme prekonali svet," odvetil Marko s pokojným úsmevom.
Trasúcou rukou hodila revolver pod sedadlo a presunula sa do Markovho lona. S vážnou tvárou ho začala bozkávať.
"Neboj sa. Odteraz je smrť naším spojencom," povedal Marko.